3 typy matiek, schopné znížiť sexualitu

Mama je dôležitá v živote každého z nás. Avšak ona nemusí len podporovať, byť oporou a pripraviť nás na dospelý život, ale môže sa zmeniť na monštra, ktoré naľahle zakáže s*xuálny život svojho syna. Z psychoterapeuta a s*xuológa sme sa dozvedeli, aké posolstvá matiek môžu byť traumatizujúce a ako zmeniť vzťah k nim.

„Urobila som pre teba všetko“, „vždy som ti dávala to najlepšie“, „nemysli na dievčatá, najprv sa uč“ – na prvý pohľad sa tieto frázy zdajú neškodné. Avšak často odhalujú matky troch typov: hyperstarostlivú, „zabíjajúcu“ a „večnú obet“. Tieto rodičky môžu zraníť svojich synov, úmyselne alebo neúmyselne používajúc deštruktívne modely správania. Psychoterapeutka a lekárka-s*xuologička Jelena Malachová vysvetlila, čo motivuje matky a ako môžeme „rozmotať“ ich posolstvá.

1.“ZABÍJAJÚCA“ MATKA

Ako rozpoznať?

Na prvý pohľad takáto žena vôbec nie je podobná monštru. Ale bez toho, aby si to uvedomovala, už od detstva stavia silnú múr, ktorý oddeluje syna od prirodzeného túženia k opačnému pohlaviu. Sexuálnosť synov takýchto mamičiek sa nachádza v jednom prípade v nedostatočne vyvinutom, zárodkovom stave, dochádza k as*xualite, rôznym oneskoreniam psychos*xuálneho vývoja a v inom prípade môže ísť cestou skreslenia a deviacie.

Matka tohto typu používa výchovné metódy, ktoré sú vedomé, či čiastočne či nevedome deštruktívne, ktoré ničia psychiku a s*xualitu dieťaťa a sú pre neho extrémne toxické. Ide predovšetkým o verbálnu, fyzickú agresiu, rôzne formy násilia, vydieranie, vyhrážky, nútenie … Ako paradoxné to nie je, keď blízki a rodina „chytia“ mamu za nevhodné činy, ukáže sa, že je presvedčená, že vychováva „skutočného muža“. A pri takejto forme výchovy nie je miesto pre nijakú náklonnosť.

Čo robiť?

Bohužiaľ, agresia a dokonca násilie v detstve môžu v neskoršom veku viesť k hrubým poruchám psychiky a s*xuality. Tieto poruchy nie sú vždy poddajné samostatnej korekcii. Je dobré, ak si syn „zabíjajúcej“ matky aspoň vyrastajúc uvedomí svoj problém a včas sa obráti o pomoc k odborníkovi.

2.OBEŤNÁ MATKA

Ako ju rozpoznať?

Takáto mama žije scénou obete s myšlienkou „žijem pre iných“. Môže ignorovať vlastné potreby v očakávaní príliš drahého platenia od dieťaťa – možnosti disponovať jeho životom. Obyčajné slová v ústach takej matky „všetko som pre teba robila, trpela, len aby bolo tebe dobre“ sú v skutočnosti veľkou ložou, vymyslenou na ospravedlnenie nevedomého nechcenia zaoberať sa vlastným životom. Okrem toho, obeť môže byť ocenená iba tým, kto ju prináša. Naivné očakávať to od iného, najmä od dieťaťa.

Medzi s*xuálnymi poruchami u budúceho muža, ktorý vyrastal v takejto rodine, sa vyskytuje syndróm úzkostlivého očakávania s*xuálneho neúspechu a mazochizmu. Rodič-obeta môže naučiť svoje dieťa iba jednému – byť obeťou. Preto takí muži budú systematicky stretávať ženy, ktoré ich využívajú.

Čo robiť?

Muž by sa mal naučiť sledovať vzorce svojej matky vo svojom správaní a vytvárať iný životný scenár. Najprv na úrovni predstavivosti, potom stále jasnejšie vymedzovať jeho zložky a nakoniec ho uplatňovať v praxi (napríklad na rande neskúšať všetko uspokojiť vyvolenej, ale zaobchádzať s ňou ako s rovnocenným partnerom).

3.HYPERSTAROSTLIVÁ MATKA

Ako ju rozpoznať? Jej cieľom je pomocou hyperstarostlivosti a nadmernej starostlivosti udržať dieťa čo najdlhšie v infantilnej pozícii zo strachu pred jeho dospelosťou. Svojimi vyjadreniami a činmi bude takáto mama všemožne ukazovať dieťaťu, že je ešte malé: „najprv sa uč, a potom uvažuj o dievčatách“ a tak ďalej.

Skutočnou tragédiou pre takúto matku sa stáva objavenie sa partnerky u syna. Prirodzené javy separácie, ťažké pre každú matku, sú pre hyperstarostlivú jednoducho neznesiteľné. Nenamáha sa ich uvedomiť, spracovať, prežiť, iba sa snaží udržať dieťa vedľa seba. V s*xualite synov, ktorí sa nedokázali vymaniť zo závislostných vzťahov s mamou, môžu byť pozorované s*xuálne poruchy (poruchy erekcie, ejakulácie) a sklon k deviantnej s*xuality (napríklad komplex „Madonny“ a „Prostitútky“).

Čo robiť?

Rastúc, synovi je potrebné vyjsť zo závislých vzťahov s matkou, separovať sa od nej a žiť svojím životom. Je to dlhý proces nútenej borby. Syn takejto matky sa učí odzrkadľovať jej manipulácie, vytvárať vlastné hranice, postupne sa stávajúc oddelenou, dospelou osobnosťou, schopnou niesť zodpovednosť za svoj život. Niektorí môžu prejsť týmto procesom samostatne, a iní – iba spolu so špecialistom.

ZDROJ