„Fantazírujem o znásilnení. Prečo?“

Tieto fantázie nás môžu zmiasť, ale stále sa k nim neustále vraciame. Prečo nás tak vzrušujú, keďže by sme v skutočnosti nikdy nechceli byť v takejto situácii? Možno je s nami niečo zle?

„Príbehy založené na znásilnení ma pritahujú.“

Lisa, 20 rokov

„Mám 20 rokov a dokončujem univerzitu. Som nezávislá, žijem normálny, zdravý a šťastný život. Asi pred dvomi rokmi som začala sledovať porno. Najprv to bolo chaotické, ale potom som začala mať svoje preferencie a hľadala som určité videá na internete.“

Presne toto ma znepokojuje: príbehy postavené na znásilnení ma priťahujú. Avšak to je úplne v rozpore s mojimi názormi. Neznášam patriarchálnu kultúru a všetko, čo s násilím súvisí. Ďalej ma trápi, že teraz, keď sa milujem so svojím partnerom, predstavujem si príbehy spojené so znásilnením a to mi pomáha dosiahnuť orgazmus. V skutočnosti by som nič podobné zažiť nechcela.

Pri s*xe chcem cítiť, že ma milujú. Podľa mňa, toto nie sú veľmi zdravé návyky. Sú moje obavy oprávnené?“

„VO FANTÁZIIACH, AKO AJ V SNE, OBVYKLE NAJDU VÝSTUP TIE EMÓCIE, ZATAJENÉ POCHÝBKY, KTORÉ PRE NÁS SÚ NEPRIJATEĽNÉ.“

Mariella Frostrop, novinárka, redaktorka

Je tu čo zvážiť. Mnohé ženy (a muži) majú takéto fantázie, ale ako ste správne poznamenali, to neznamená, že by si to skutočne želali prežiť. Fantázie neznamenajú, že s vami niečo nie je v poriadku, nezrušujú morálne zásady, ktoré vyznávate.

V fantáziách, ako aj v snoch, sa obvykle nachádzajú tie emócie a skryté pocity, ktoré pre nás nie sú prijateľné. Našťastie, náš mozog dokáže „okúzliť“ oblasti psychiky, ktoré by sme nechceli skúmať.

Znásilnenie je aktom demonštrácie moci v najnižšej, urážlivosti forme zo všetkých možných. Vôbec to nie je prejavom nezvládnutého s*xuálneho túženia. Nie je náhodou, že takéto fantázie sú skôr charakteristické pre tých, ktorí kontrolujú svoj život, než pre tých, ktorí žijú v nebezpečných podmienkach a môžu sa skutočne stretnúť s hrozbou znásilnenia.

Nie je nič abnormalné na tom, že vás vzrušuje úplne abstraktná myšlienka bezmocnosti a podriadenosti. To neznamená, že keď idete v noci ulicou, čakáte, kým na vás niekto útočí a hrubo poruší vaše právo rozhodovať o vlastnom tele.

Jedným z najintímnejších prejavov s*xuality je hra rolí s človekom, ktorému dôverujeme.

Táto téma je veľmi citlivá, takže sa môžeme priznať k svojim zakázaným túžbam iba osobe, s ktorou sme veľmi blízki. A ak sa s nimi podelíme o fantáziu, ako spáchame násilie alebo naopak, ako násilie pácha na nás, vôbec to neznamená, že vyzývame na jeho skutočné uskutočnenie.

Keď som zverejnila antológiu erotiky „Túžba“, môj kolega, ktorého veľmi vážim, napísal na ňu veľmi kritickú recenziu. Vyhŕkla na mňa kritiku, že som do knihy zahrnula neprijateľné texty, ktoré podľa nej opisujú násilie alebo obsahujú misogynickú posolstvo. Aj keď som o tom špeciálne zmienila v úvode a takéto texty som zaradila do samostatnej časti s názvom „Temné túžby“.

My, dospelí, máme právo si vyberať. Máme túžby, ktoré sú hlbšie než naša úroveň uvedomovania. Avšak sociálne stereotypy spojené s predstavami o ženskej povaze nám bránia vstúpiť na túto úroveň.

Tvrdiť, že naše inštinkty môžeme úplne podrobiť logike, je však zúženie potenciálu našich skúseností. My sme rozumné zvieratá a naša zodpovednosť spočíva najmä v kontrole našich iracionálnych túžob alebo takých, ktoré môžu ublížiť nám samým alebo iným ľuďom.

Ako nás aj evolúcia menila, nie je schopná vymazať naše inštinkty, ale máme nástroje na ich riadenie.

 

Nepáči sa mi pornografia: v podstate materializuje to, čo by malo existovať iba v priestore fantázie. Ako aj iné stimulanty, môže vyvolať neukojiteľný hlad, ktorý si vyžaduje stále viac a viac „dávok“.

Myslím si, že by ste mali upraviť skôr svoju „stravu“ ako svoje fantázie. Celkovo by však bolo vhodné konzultovať s odborníkom vašu túžbu podriadiť sa cudzej sile. Pomôže vám vidieť skryté stránky vašej osobnosti. To by samo o sebe bolo užitočné.

Psychoterapeuti sú našimi prekladateľmi z jazyka podvedomia. Ak prežívate silnú úzkosť a vášne vám spôsobujú nepohodlie, pravdepodobne by vám neprekážala pomoc odborníka.

Na druhej strane, v svete, kde milióny ľudí čítajú „Sto odtieňov sivej“ a predstavujú si samých seba v scénach s*xuálneho dominovania, ale nechystajú sa to opakovať v skutočnosti, nemusíte sa ničoho obávať.

Sme zložito usporiadaní. Pre nás je rovnako životne dôležité skúmať svoje fantázie ako starať sa o vlastné telo. Samozrejme, pokiaľ to nespôsobuje škodu nám samým alebo niekomu inému.