„Nikdy som nechcel sex“: Je potrebné liečiť asexualitu?
Erotický film, s*xuálne fotografie a dokonca ani milovaná osoba nevyvolávajú u týchto ľudí žiadne vzrušenie. Sú to as*xuáli. Ako sa im žije a je možné prebudiť „nulové“ libido?
Téma s*xu sa v poslednom čase stáva stále menej tabuizovanou a stáva sa čoraz viac žiadanou – hovorí sa o ňom, píše sa o ňom, dokonca sa spieva o ňom. Avšak sú aj ľudia, ktorí k nemu zostávajú nezaujatí – to sú as*xuáli. Oni nezažívajú s*xuálne vzrušenie a nerozumejú, aké potešenie môže priniesť intímna blízkosť.
ALEXEJ, 35 ROKOV
Nemal som konkrétny okamih uvedomenia si svojej as*xuality. Ja nepatrím medzi tých, ktorí považujú s*x za niečo nečisté. No napriek tomu som nikdy necítil túžbu zaoberať sa s*xom – ani s dievčatami, ktoré sa mi zdajú sympatické.
Vo veku 22-23 rokov som narazil na tento pojem na internete. Myslel som si, že to zodpovedá môjmu stavu. Teraz sa mi všeobecne páčia dievčatá, ale k nikomu konkrétnemu necítim silnú romantickú túžbu. Okrem toho som nikdy nemal túžbu budovať vzťahy.
Poznám ľudí, ktorí nájdu partnera, ale as*xualita im aspoň komplikuje komunikáciu, ak nie úplne bráni. Ale u mňa je to inak. Pripúšťam, že as*xualita môže prejsť alebo sa transformovať.
As*xualita je presne tá úroveň príťažlivosti znížená až na nulu. V dôsledku toho sa môže meniť v dôsledku rôznych faktorov.
Existuje aj taký pojem ako „demis*xuálnosť“ – keď sa s*xuálne vzrušenie objaví len pri tvorbe hlbokého emocionálneho pripútania s človekom. To sa líši od „s*xu len z lásky“ – pri demis*xuálnosti chýba príťažlivosť u osoby, ako pri as*xualite, ale prejavuje sa pri tvorbe hlbokého emocionálneho pripútania.
To znamená, že ak sa demis*xuál nikdy neviazal k nikomu hlboko, môže sa považovať za as*xuála. A potom, ak sa to predsa len stane, môže sa predpokladať, že as*xualita prešla.
ANTON, 27 ROKOV
Žil som ako bežné dieťa, s výnimkou jednej veci – nerozumel som téme s*xuality. Pre mňa to bolo niečo vzdialené ako Aztécke pyramidy alebo kvantová mechanika.
Už v piatom ročníku som videl líbajúci sa pár šiestakov a myslal som si: „O rok, keď mávne kúzelnou paličkou, to bude aj so mnou.“ Ale nestalo sa. Nebolo mi jasné, prečo sa pozerať na porno, keď sú seriály, KVN a animácie. Samozrejme, bol som s ostatnými školákmi v bežnom prúde, ktorí sa dozvedeli o s*xe, ale ja som bol nadbytočný.
V 16 rokoch sa začal obdobie s*xuálneho zrenia. Vtedy sa moji spolužiaci začali zaujímať o krajšie spolužiačky a moja myseľ sa obávala. „Prečo nechcem tráviť viac času s dievčatami? Možno nie som ako všetci ostatní?“ – myslel som si vtedy.
Preto som začal chodiť s dievčatami.
Navrhol som im vzťahy, hoci som potreboval iba priateľstvo.
Všeobecne povedané, nič sa nevyvinulo. Neexistovali a ani neexistujú žiadne vzťahy.
Napriek tomu mám plnohodnotný život. Športujem, prechádzam sa, hrám a pracujem. Akékoľvek záujmy na láske vnímam ako problém, ktorého sa musím zbaviť jedným spôsobom – friendzónou.
Môže človek prestáť byť as*xuálny? Je ťažké dať jednoznačnú odpoveď. Je to stabilný a pohodlný stav, z ktorého nie je dôvodu vystúpiť. Ale človek žije v dynamickom spoločenstve. Rodičia alebo niektorí iní ľudia použijú všetky dostupné nástroje, aby človek založil rodinu a splnil svoj biologický program.
Pre samotného as*xuála to nie je potrebné. Navždy musí buď hovoriť pravdu (že vzťahy nepotrebuje), alebo klamať, že stále hľadá tú správnu. Ak sa však poddá nátlaku, bude musieť hrať cudziu rolu.
ANASTÁZIA, 32 ROKOV
Všetci ľudia sa narodia ako as*xuálni, najprv nemáme žiadne s*xuálne túžby k opačnému pohlaviu, táto túžba prichádza neskôr – v období dospievania. Avšak mňa tá túžba nikdy nenavštívila: narodila som sa ako as*xuálka a takou aj zostala. Proste som nikdy nepremýšľala o s*xe.
Vždy som mala veľa koníčkov, najprv štúdium, potom kariéra, otázka randenia pre mňa nebola dôležitá. Stalo sa mi vtipné príhoda, keď chalan, s ktorým sme sa dlho rozprávali, ma pozval k sebe domov na film „Zelená míľa“. Film bol dosť vážny, chcela som si ho pozrieť a jeho spoločnosť bola príjemná. Ale keď začal vyzliekať, úprimne som nepochopila, čo sa deje.
Teraz je mojou hlavnou ťažkosťou nepochopenie zo strany rodičov.
Už 10 rokov som v registrovanom partnerstve s rovnakým as*xuálnym človekom ako ja. Rodičia nechápu: „Ako môžete byť spolu tak dlho a nemáte deti?!“ Je ťažké vysvetliť, že existujú aj iné zábavy okrem intímnych aktivít.
Pre mňa je s*x rovnaký ako beh: potenie, zrýchlený tep srdca a potom treba ísť do sprchy. Niekto má radi boršč, niekto lasagne, niekto neje huby, a niekto mäso. Každý má svoje preferencie. Ak sa človekovi nepáči s*x, čo je na tom zlé?
Život je veľmi rozmanitý a každý si nájde aktivity, ktoré mu vyhovujú. Napríklad, mám veľa kaktusov, ale nevnímam, že by každý mal okamžite začať pestovať kaktusy.
ANASTASIA OTT, PSYCHOLÓG-SEXOLOG
V prípade as*xualizmu je dôležité odlišovať každého jednotlivca. Samozrejme, sú ľudia, ktorí nemajú žiadnu s*xuálnu túžbu, ale je ich veľmi málo. Oveľa viac ľudí prestalo cítiť túžbu po určitých udalostiach. Dokonca aj zlý zážitok z detstva môže ovplyvniť prejav s*xuality a brániť vo vnímaní.
U takýchto ľudí sa táto fáza poznávania seba cez telo prepadla v období dospievania. Je dôležité pozerať sa na to, čo blokuje libido a pracovať s tým. A prebudiť telo na fyzickej úrovni – napríklad pomocou rôznych telových praktík. Vo väčšine prípadov sa počas tohto procesu uvoľňuje veľa emócií a energie.