Sú si všetci rovní v sexe?

Začínajú dievčatá so s*xom neskôr ako chlapci? Majú ženy menej s*xu ako muži? V dnešnej dobe sú to všetko len zastarané stereotypy. Za posledné polstoročie krásna polovica ľudstva neuveriteľnou rýchlosťou prekonala obrovské množstvo tabu a predsudkov súvisiacich so s*xom.

Podľa výskumu, ktorý sa uskutočnil vo Francúzsku v rokoch 1970 až 2010, sa s*xuálne vzťahy medzi mužmi a ženami vyrovnali1. Napríklad vek začatia pohlavného styku je v súčasnosti rovnaký pre chlapcov aj dievčatá – 17 – 18 rokov (v polovici minulého storočia ženy začínali o štyri roky neskôr). Bez ohľadu na pohlavie väčšina z nás prežíva počas dospievania obdobie „aktívneho s*xuálneho skúmania“. Ženy tiež rýchlo dobiehajú mužov v počte s*xuálnych partnerov, ktorých mali počas života. Koncom minulého storočia uvádzali v dotazníkoch číslo 2, v roku 2006 to boli už 4. U mužov zostal počas tohto obdobia údaj rovnaký – 11. Sexuálne chúťky sa tiež „vyrovnali“. V 70. rokoch 20. storočia to boli podľa dotazníkov v drvivej väčšine prípadov muži, ktorí iniciovali s*x; teraz sa partneri v páre rozhodujú skôr spoločne.

V 70. rokoch 20. storočia len málo žien starších ako 50 rokov, ktoré boli vydaté alebo mali trvalý vzťah, uvádzalo, že majú pravidelný s*x. Dnes má 77 % žien vo veku 50 – 69 rokov partnera a 86 % z nich je s*xuálne aktívnych.

Na rozdiel od podobných s*xuálnych skúseností obraz mužskej a ženskej s*xuality v našich mysliach stále nie je zďaleka rovnaký: viac ako 60 % mužov a 75 % žien sa domnieva, že „muži majú prirodzene väčšiu potrebu s*xu“. Muži zároveň v dotazníkoch dvakrát častejšie ako ženy uvádzajú, že podľa nich je normálne mať s*xuálny vzťah „bez lásky“, len na uspokojenie fyzickej potreby.

Podľa odborníkov tieto názory odrážajú rodovú hierarchiu s*xuality: muži v nej nesmú vzdorovať svojim prirodzeným impulzom a ženám je vnucovaná úloha strážkyne lásky a vzťahov, ktorá musí zabezpečovať potreby mužov. Predstava, že naše s*xuálne správanie určuje príroda a zákony biológie, je stále rozšírená, hoci mnohé štúdie ukazujú, že s*xuálne normy a správanie sú ovplyvnené spoločnosťou a kultúrnym prostredím, v ktorom vyrastáme. Naše s*xuálne správanie ovplyvňuje predovšetkým historický a politický spôsob života. Najlepším príkladom je vynález antikoncepcie, ktorý revolučne zmenil predstavy o ženskej s*xualite. Pohlavný styk už nie je len o rozmnožovaní.

Ďalší objavný stereotyp, ktorý treba vyvrátiť, uvádza výskumníčka Naomi Wolfová vo svojej knihe Mýtus krásy: „Muži sú zvyknutí myslieť si, že ženské telo je oveľa vzrušujúcejšie ako jej osobnosť. Preto ‚muži milujú očami, ženy ušami‘. Mužov s*xuálne vzrušuje pohľad na ženské telo a v oveľa menšej miere na jej osobnosť, pretože sú takto naučení reagovať od detstva. Ženy reagujú menej na vizuálne podnety a viac na emocionálne podnety, pretože sú tak vychovávané. Táto asymetria v s*xuálnej výchove podporuje moc, ktorú majú muži v mýte o kráse: pozerajú sa na ženské telo, hodnotia ho a idú ďalej, zatiaľ čo na ich telo sa nepozerajú, nehodnotia ho, neprijímajú ho ani neodmietajú… Ale aj keď ste boli vychovávaní určitým spôsobom, neznamená to, že nemôžete opustiť predtým naučené lekcie.