„Ženskou erotogénnou zónou je celé telo, mužskou erotogénnou zónou sú len genitálie.“

Predpokladá sa, že ženy sú citlivejšie. Je to naozaj tak? O tomto stereotype s*xuality hovoria naši odborníci, s*xuológovia Alain Erill a Mireille Bonierbal.

Alain Erill, psychoanalytik, s*xuológ:

Tento názor je pravdepodobne zakorenený v našej kultúre, ale má aj neurofyziologický základ. Môžeme napríklad pozorovať, že vánok pociťovaný pokožkou vnímajú ženy zmyselnejšie ako muži. Z toho môžeme usúdiť, že kožné receptory žien sú citlivejšie.

Túto zvláštnosť možno vysvetliť ľudskou evolúciou: ľudia sa vyvíjali prostredníctvom fyzickej práce, pri ktorej sa ich pokožka stala drsnou a zvetranou, čo mohlo viesť k strate citlivosti. Často sa stretávame s tým, že muži nemajú radi, keď sa ich niekto dotýka, takže ich s*xualita je skutočne obmedzená na oblasť genitálií.

Keď sa však muži neboja prejaviť ženskú stránku svojej povahy, objavujú mnohé iné erotogénne zóny než genitálie. Objavujú to, čo je pre ženy samozrejmé – že celé ich telo je zmyselným orgánom a môže sa úspešne zúčastňovať na s*xuálnych vzťahoch.

Mireille Bonierbal, psychiatrička, s*xuologička:

Pri rozmiestnení erotogénnych zón zohrávajú významnú úlohu neuroanatomické faktory, pretože u mužov a žien sa v momente vzrušenia krv v tele rozdeľuje odlišne. U mužov sa krv valí najmä do oblasti pohlavných orgánov, zatiaľ čo u žien sa krv valí do rôznych častí tela.

Mužské erotogénne zóny sa sústreďujú najmä v oblasti pohlavných orgánov a niekedy v oblasti hrudníka.

Mužské erotogénne zóny sú sústredené hlavne v oblasti genitálií a niekedy v oblasti hrudníka. Je to preto, že malý chlapec pociťuje erotické pocity výlučne v súvislosti so svojimi genitáliami, pretože sú viditeľné a možno sa ich dotýkať.

Malé dievčatko svoje genitálie nevidí; keď sa ich dotkne, najčastejšie je za to pokarhané. Preto, nevediac o nich, ju skôr vzrušujú pohľady vrhané na jej telo, prsia, vlasy, zadok, nohy. Jej pohlavným orgánom je celé telo, od nôh až po vlasy.