(Ne)chcená manželka – 1. časť
Zažil som chvíle, keď som rozmýšľal o tom, kto som, čo som v živote dosiahol a kam vlastne smerujem. Či sa mi niekedy vôbec podarí nájsť nejakú partnerku, a či tá, ktorú si nájdem, bude tá pravá. Pár vzťahov som už síce mal, no boli to… skrátka, od tých na jednu noc až po tie na mesiac. Nič trvácnejšie sa mi akosi nikdy nepodarilo.
V jeden letný večer sme boli s partiou na žúre. Nebolo tam ktovie ako dobre, a tak sme si povedali, že si radšej dáme túru po krčmičkách v meste. Žili sme pri Jadrane, v noci bol teda vzduch svieži – taký ten typický príjemný morský vánok, ktorý vás vždy vedel prebrať, aby ste dokázali odolávať vábeniu postele.
Túra sa začala na začiatku mesta a obsahovala bezmála 20 krčmičiek, ktoré boli buď priamo v centre, alebo zastrčené v rôznych uličkách medzi domami, ktoré mali typicky prímorskú modro-bielu farbu. Aby som nezabudol, naším domovom bol konkrétne ostrov Visutro, ktorého doménou sú krásne ženy – a to nehovorím o cudzinkách, ktoré sem každoročne húfne prichádzajú na dovolenky. Kdekoľvek ste sa vybrali, bolo to krásne ako v raji – milujem to tu.
Ale vrátim sa späť k môjmu rozprávaniu. Po troch krčmách sme už boli všetci poriadne veselí a po ôsmej sme už pomaly ani nevedeli, kde sme. Popravde, takto to zvyčajne končilo stále, len s tým rozdielom, že nie vždy sme tú ôsmu krčmu aj dosiahli. Každopádne, na druhý deň ráno som sa zobudil s poriadnou opicou. A čo čert nechcel, keď som prichádzal domov, podarilo sa mi autom nabrať otcovu obľúbenú sochu. A to bola posledná kvapka.
Posledná kvapka čoho, pýtate sa? No, moji rodičia boli jedni z najsolventnejších ľudí na ostrove. Boli sme vážená rodina a všetci nás poznali a mali v hlbokej úcte, no ja som bol vždy považovaný za akúsi čiernu ovcu rodiny.
Vyštudoval som Oxford. No, teda, aspoň som to mal v pláne, ale po treťom ročníku som sa na to vykašľal a dnes sa na mojom rodnom ostrove venujem hudbe. Hrávam po nočných kluboch a užívam si život.
Rodičia ma dlhodobo tlačili do sobáša. Našli mi aj celkom sexi žienku z ďalšej podobnej rodiny ako tá naša, aby sa naše bohatstvo mohlo ďalej rozširovať. Sestra, ktorá už roky žila v Taliansku, mala úspešnú kariéru ako modelka. Ale nie, nebola ten typ, čo má v hlave vymleté, to skutočne nie. V Taliansku vyštudovala právo a popri modelingu sa mu aj venovala. Bola pýchou rodiny a mne ju večne dávali za príklad. Mala úspešného manžela a s ním dve deti. Ale aj napriek tomu sme sa mali obaja veľmi radi. Nikdy medzi nami nebola nevraživosť – práve naopak, vždy ma vedela pochopiť.
Každopádne, tou poslednou kvapkou bola ich trpezlivosť s mojím spôsobom života – a to, že nemám manželku. Otec s mamou ma posadili a povedali mi svoje, doteraz asi najúprimnejšie, slová:
„Stačilo, Ernesto. Pokiaľ si nenájdeš manželku vydedíme ťa a pôjdeš na ulicu. Náš pohár trpezlivosti pretiekol.“
No, a tak som sa dostal do situácie, ktorú som viac-menej aj očakával, ale nepripravil som sa na ňu. Neostávalo mi teda nič iné, ako niečo urýchlene vymyslieť.
Keďže sme bývali vo vile na kopci a auto som nemal, pešo som sa pomaly vybral dole do mesta, čo mi trvalo asi dvadsať minút. Nevadilo mi to, potreboval som sa prevetrať. Ako som tak šiel, zbadal som klub „Veselá žienka“.
„Ako je možné, že som si ho tu doteraz nevšimol?“ Hovoril som si.
Asi to bolo preto, že som sa do mesta väčšinou viezol autom. A tento klub vyzeral byť pomerne nový… V tom momente mi však v hlave skrsol skvelý nápad.
Pred vchodom stál statný strážca, ktorý ma prešacoval a skontroloval doklady, či som už mal vek na vstup. Keď bolo všetko v poriadku, mohol som vstúpiť.
Hneď sa ma ujali dve slečny, ktoré ma odprevadili k baru. Boli krásne a sporo odeté – aj keby ste to doteraz neboli vedeli, tak pri pohľade na ne vám hneď muselo dôjsť, o čo v tomto klube ide. Ponúkali sa tu služby potešenia pre pánov, ale aj pre dámy.
Po objednaní na bare som sa, aj s mojimi dvoma slečnami, posunul do neďalekého kúta, aby sme mali viac súkromia. Bolo tam pekne, čisto a skutočne na úrovni. A aj tie ceny boli teda riadne nad vecou.
Keď sme sa usadili, slečny mi podali takzvané „menu“ so službami, ktoré ponúkali. Na tieto „službičky“ ste si mohli vybrať ktorúkoľvek z tých, ktorá tam bola. Po chvíľke vyberania som mal jasno a keď som zdvihol hlavu, zbadal som ženu, ktorá práve schádzala po schodoch. Nebola ako ostatné – bola oblečená elegantne a sexi zároveň, no neboli to šaty, ktoré by viac ukazovali ako kryli. Rozžiarila celú miestnosť a bola v skutku prekrásna.
V momente som sa postavil a ukázal ju mojim dvom kolegyniam. Tie sa zachichotali a povedali mi, aby som za ňou teda skúsil ísť. Dvakrát som neváhal. Až keď som už stál pri nej mi napadlo, že som si v podstate ani nepripravil, čo jej poviem. Ona ku mne so spýtavým pohľadom otočila hlavu a zo mňa z ničoho-nič vyšlo:
„Vybral som si ťa na službu.“
Jej obočie sa nadvihlo a pohotovo reagovala:
„Môj pekný, ale ja som tu ako speváčka a takéto služby neposkytujem. Vyber si niektorú z ostatných tu prítomných dám, určite ti niektorá tú tvoju službu splní.“
„Aleee…“ vysúkal som zo seba, no ona sa už otočila a odišla do zákulisia, odkiaľ o malú chvíľku vyšla na pódium.
Bola taká prekrásna, že som aj zabudol, na čo sa do tohto podniku chodí. Ostal som stáť pred pódiom ako obarený a len som na ňu civel. Keď začala spievať, bolo to ako hlas z nebies. Úplne ma odrovnala. Počas celej jej piesne som sa nevedel ani len pohnúť. Po jej skončení som si uvedomil, že tam stojím ako pako, a tak som sa radšej presunul k baru.
Otočil som sa k barmanovi, objednal si Jacka a spýtal som sa ho, ako sa slečna volá.
„To je Marianna,“ odpovedal.
„Spieva tu 3x do týždňa. Všetci sú z nej hotoví a každý by si to s ňou hneď rozdal, no ona to v momente zamietne. Je to škoda, sám by som si dal povedať. Vedela by si tu takto veľmi slušne zarobiť.“
Na to som sa otočil od baru k pódiu a opäť krásnu Mariannu zanietene pozoroval. Zaspievala ešte asi 5 piesní, rozlúčila sa a zmizla v zákulisí. V ten deň som ju tam už viac nevidel, takže zrejme odišla nejakým zadným východom. A keďže ani ja som tam nedošiel nadarmo, tak som sa vrátil k jednej z mojich pôvodných spoločníčok pre kus potešenia.
Vzala ma hore do izby, vyzliekla ma a po chvíľke už predo mnou kľačala a honila ma, lížuc mi guľky. Netrvalo dlho a môj stoporený vták zmizol v jej ústach. Jazykom sa intenzívne hrala s mojim žaluďom, krúžila mi po ňom alebo behala jazykom hore-dolu. Bola skutočne šikovná a rozdráždila ma natoľko, až som sa jej čoskoro pekne celý vystriekal do úst.
Slečna odišla do kúpeľne a dala mi tak pár minút na to, aby som sa pozbieral. Keď sa vrátila, opäť si vzala môjho vtáčika do úst, aby ho postavila. Keď zas stál ako stĺp, posadila si ma do kresla a nasunula sa na neho, chrbtom ku mne. Predklonila sa a tak som videl jej ritku a mušličku, v ktorej sa opakovane strácal môj penis. Pekne, sama si určovala tempo, v ktorom prirážala a slastne pri tom vzdychala.
Rajcovala ma jej sexi prdelka a tiež známy ťapkavý zvuk, ktorý vychádzal pri každom prirazení jej zadočku o moju panvu. Postupne zrýchľovala tempo, až sa zrazu zastavila s mojím penisom v nej. Vzpriamene sa posadila a pomaly sa otočila tvárou ku mne. Bola to taká vrtuľka.
A opäť sa pomaly nadvihla a sadla si – prirážala, pričom ma začala slastne bozkávať. Konečne som sa mohol hrať s jej plnými prsiami, ktoré jej pri každom prirazení pružne podskočili. Mala pekné, veľké a stoporené bradavky, ktoré som podchvíľou sal ústami. Opäť sa jej tempo začalo zrýchľovať. Hore-dolu, hore-dolu… až sa celá roztriasla a naposledy vzdychla.
Postavila sa, čím jej vybehol môj penis z pošvy, chvíľočku sa od vzrušenia triasla a keď ju slastný kŕč prešiel, znova sa posadila a začala na mne jemne jazdiť. Pekne prirážala a opäť začala zvyšovať tempo. Po jej opálených trojkách stekali kvapky z prežívanej rozkoše.
Po príjemnom dojazdení, aby sme to pekne dokončili, ma pobozkala, zaplatil som a šiel som za priateľmi s myšlienkou na Mariannu a pevne odhodlaný, ukázať sa tam zas a pokúsiť sa ju získať…