Učiteľ

Áno, so svojím životom som dokonale spokojná, prihovárala som sa presviedčavo  vlastnému odrazu v zrkadle, keď som si obúvala bežecké tenisky. Všetko je perfektné. Mám výborne platenú prácu vo veľkej farmaceutickej spoločnosti, ktorá ma naviac baví. Svojmu telu doprajem všetku starostlivosť, zdravo sa stravujem, behám. S kamarátkami chodím na kultúrne akcie, veľa čítam.

Myšlienky mi napĺňali myseľ, aj keď som už zbiehala dolu schodiskom von z bytovky a smerovala na hrádzu. Popri Dunaji behávam najradšej, sledujem rieku, ľudí, počúvam hudbu a nechávam sa upokojovať pravidelným rytmom mojich nôh, ktoré dopadajú na chodník.

Dnes ma však čosi vábilo do mesta. Po pravidelnej dávke kilometrov som namierila bočnou uličkou smerom k centru Starého Mesta. Nebol to práve ideálny nápad, spotená a zadýchaná sa túlať po uliciach, ale inštinkt bol silnejší. Na námestí som si sadla na lavičku. Všade naokolo si ľudia vychutnávali prvé letné dni. Zamilované páriky, hluční pubertiaci, upravení biznisľudia s telefónmi pri uchu, mamičky s kočíkmi a tmoliacimi sa deťmi. Cítila som sa súčasťou toho frmolu, ale zároveň akoby som tam celkom nepatrila.

Osamelosť je hrozná. Mám mnoho metód, ako ju potlačiť a čím sa zamestnať, aby som o nej nepremýšľala. Náhle som vyskočila na nohy a dala sa do pohybu. Vletela som do svojho obľúbeného kníhkupectva, ktoré bolo neďaleko môjho bytu. Nechcela som premýšľať o svojej samote, o tom, že všetky kamarátky majú vzťah a niektoré už aj rodinu. Nie. Chce to nejaký dobrý detektívny román, strhujúci príbeh, ktorý ma vtiahne do deja. Len žiadnu romantiku.

O niekoľko minút som stála pri pokladni s najnovšou „severskou detektívkou“, ktorá mi sľubovala patričné rozptýlenie. Za pultom stál pekný muž, usmial sa na mňa a ja som si uvedomila, že ho tu občas vídam. Mal príjemný úsmev a teplé hnedé oči.

„Bude to všetko dnes pre vás?“ spýtal sa a ja som odvetila, že áno. Zohol sa pod pult a vybral odtiaľ papierovú tašku, do ktorej vložil moju knihu. Vystavil mi blok a ja som s poďakovaním zaplatila. Keď mi podával nákup, naše prsty sa letmo dotkli a on sa zatváril trochu zvláštne. Nedokázala som uspokojivo jeho výraz rozšifrovať. A možno som si ho iba nahovárala.

Cestou som si kúpila ešte ovocie a konečne som dorazila domov. Tašku som položila do spálne na posteľ a dopriala si dlhú sprchu. So šálkou teplého čaju, ktorý si neodpustím pred spaním ani v lete som sa uvelebila na posteli a natiahla sa pre porciu detektívneho príbehu. Vysypala som obsah papierovej tašky na perinu a nemohla som uveriť vlastným očiam. Predo mnou ležali knihy dve. Učiteľ lásky, čítala som na obale a neveriacky zvažovala, kde sa stala chyba. To musel byť ten predavač, uvedomila som si. Musel sa zmýliť. Ale i tak som tú knihu otvorila.

Hneď z prvých strán mi bolo jasné, že je to erotická romanca. No i tak som sa začítavala viac a viac. Horúce erotické scény mi spôsobovali nervové mravčenie a nepokoj, lono sa mi zvieralo túžbou a napriek tomu, že neznášam sentimentálne zlátaniny, som knihu nad ránom dočítala do konca. V snoch mi prebleskovali slová a scény z knihy. Muž, ktorý naučil ženu vášni, ukázal jej najvyššiu rozkoš. Bozkávať a sať, hladiť prsia a prstami dráždiť bradavky, kým nebudú napnuté a tvrdé. Kým z pŕs nebude vystreľovať pulzujúca vášeň do lona, kým sa stehná sami neroztvoria, aby sa telo uvoľnilo, aby sa pripravilo na prienik…

Zobudila som sa rozrušená až predpoludním. Našťastie bola sobota. Plánovala som upratovanie, ale celý čas som sa nemohla sústrediť. Musím tú knihu ísť vrátiť. Nepatrí mi. A tak o pár momentov kráčam dolu schodmi na ulicu a mierim opäť do obchodíka s knihami. S úľavou zisťujem, že ešte majú otvorené, hoci je sobotné popoludnie a vkročím dnu. Je tam prázdno, iba pri pokladni stojí opäť ten muž. Zvedavo ma pozoruje s miernym úsmevom, ako k nemu pristupujem.

„Zdravím,“ prihováram sa mu rozpačito, „včera som si u vás kúpila knihu.“ Oznamujem  mu to, ako neviem akú novinku a jeho pery sa rozťahujú do väčšieho úsmevu.

„Áno, spomínam si,“ vraví, a tak pokračujem.

„No, ale musel sa stať omyl, v mojej taške boli knihy dve, a tak som vám ju priniesla späť,“ nervózne objasňujem dôvod svojej návštevy a zároveň kladiem knihu na pult.

„Žiadny omyl, mladá dáma,“ odporuje mi. Hm, trochu sa rozhliadam, či nezbadám plagát, kde by informovali o nejakej akcii – kniha zdarma, ale nikde nič nevidím.

„Dal som ju tam ja,“ povie. A ja mrkám prekvapenými očami.

„Vy?“ pýtam sa zbytočne a on potvrdzuje.

„Ja.“

„Ale…prečo?“ v mojom svete je všetko racionálne, preto nedokážem nájsť uspokojivé vysvetlenie.

„Zdalo sa mi, že ju potrebujete,“ usmieva sa a jeho oči planú. Nasucho prehltnem. Je fakt pekný. Taký mužný, v čiernom tričku s vypracovanou hruďou, džínsoch a ledabolo upravenými vlasmi, ktoré vyzerajú hrozne sexi. Asi mi preskakuje, to bude z tých vášnivých scén, ktoré som čítala celú noc.

„Chodievate sem často, police s romantickými knihami ale obchádzate najväčším možným oblúkom. Vaše oči, pôsobia takým smutným dojmom, keď si vyberáte ďalšiu knihu s vraždou. Myslel som, že drobná zmena žánru by vám prospela,“ prihovára sa mi, kým stojím ako soľný stĺp.

„Aha,“ je jediné na čo sa zmôžem. Naozaj vyzerám smutná? čudujem sa. Hm, je to možné.

„Páčila sa vám?“ tvár mi zaleje mohutná vlna červene a zrejme nemá cenu klamať, že som ju nečítala. Narýchlo neviem, čo odpovedať.

„Chvíľami,“ pripustím napokon a tuším očerveniem ešte viac, ak je to vôbec možné.

„Tak to som rád,“ spokojne sa usmeje a ja sa chystám na ústup.

„Nemáte čas na kávu?“ vystrelí na mňa otázku a ja sa zaseknem v pohybe. A vlastne, prečo nie? pomyslím si, a tak sa o niekoľko momentov ocitáme na terase kaviarne vedľa kníhkupectva.

„Mohli ste iba tak zavrieť obchod?“ napadne mi zrazu.

„Som jeho majiteľ. V sobotu mávam otvorené iba do jednej,“ vraví mi pomaly ponad šálku kávy, „ale čakal som, či neprídete. Inak, ja som David.“

„Aha, ja…som Linda, teší ma, potykáme si?“ uvoľňujem sa konečne trochu a on mi ponad stôl podáva ruku. Má teplú pokožku, keď mi jemne stisne prsty. Ten dotyk je príjemný. Veľa sa bavíme o knihách a je nám spolu fajn.

„Kde vlastne bývaš?“ spýta sa a ja mu ukazujem moju bytovku, ktorú vidno z miesta, kde sedíme.

„Heh, to nemyslíš vážne. Ja tamto,“ a ukazuje dom na opačnej strane mojej ulice. Smejeme sa a ja som prekvapená, aká som uvoľnená v podstate s cudzím človekom. Nejako sa nám nechce posedenie ukončiť, rozhovor plynie, akoby sme sa poznali už mnoho rokov. Po niekoľkých hodinách ho pozývam k sebe na večeru a my sa ocitáme u mňa doma. Správa sa veľmi prirodzene, kým krájam zeleninu, syr a miešam šalát, pripraví pitie. Sedíme na balkóne a smejeme sa príhodám z našich životov. Vonku je tak fantasticky. Neskôr sa presunieme do obývačky a on sa usadí na sedačku.

„Si veľmi príjemná,“ povie s úsmevom.

„Aj ty, cítim sa s tebou fajn,“ usmievam sa tiež a on ma pohladí po ruke. Atmosféra sa začína meniť. Miestnosť napĺňa príjemná hudba, ktorú sme si pustili. Už viem, že je podobne osamelý ako ja. Hľadač spriaznenej duše, rovnako ako ja. Vášeň začína iskriť, zvádza ma pohľadom i dotykmi. Ibaže ja som plachá. Mám chabé sexuálne skúsenosti a chytá ma jemná panika.

„Uvoľni sa,“ prihovára sa mi a jeho ruka postupuje k môjmu krku, „nechaj ma byť tvojím učiteľom lásky.“ Privieram oči a nechávam sa láskať. Stále som trochu nervózna, ale je to také príjemné. Pery sa nám dotknú a ja cítim jeho teplo. Nežne mi saje dolnú peru a vzdychá mi do úst, kým ich nepootvorím a on ma ochutná svojím jazykom.

Môj mu vychádza v ústrety a bozk sa prehlbuje, učíme sa chuť toho druhého. Rukou mi stiahne ramienka trička jemne nadvihne prsník a vyslobodí ho s košíčka podprsenky.

Proces opakuje aj na druhej strane a ja vidím svoje ňadrá vyklenuté hore s tvrdými ružovými bradavkami. Sú napäté a túžia po dotykoch, o akých som čítala v knihe. On sa skláňa, berie bradavku do vlhkého tepla svojich úst a ja sa kochám pohľadom na líniu jeho čeľuste a pier, v ktorých sa stráca citlivá časť môjho tela. Vzdychám a chvejem sa mu v náručí. Keď sa venuje druhej bradavke v lone mi už horí bolestivá túžba.

„Chceš ma?“ spytuje sa a ja váham iba okamih a súhlasne odpovedám. Vidím, ako mi rukou vyzlieka šortky, ako sa jeho prsty maznajú s mojím lonom. Usádza ma v rohu pohovky, nohy pokrčené v kolenách jemne, ale nekompromisne roztvára. Kochá sa tým, čo vidí, roztvára ma ešte viac, cítim, ako mi krv pulzuje v mieste, kde sa ukrýva ženská rozkoš.

„Si krásna,“ vydýchne, špičkou prstu prechádza od klitorisu až po vstup do môjho tela a ja jemne vykleniem boky, tak ho chcem cítiť vnútri.

„Si nedočkavá,“ uťahuje si zo mňa, ale ja chcem uspokojiť svoju vášeň.

„Prosím,“ žobroním, no on si dáva načas. Hladí ma, ja sa vlním a rozplývam. Naplní ma prstami a vyvíja tlak na nejaké zvláštne miesto v mojom vnútri, až sa bezhlavo začínam chvieť a mám pocit, že padám. Viem, že hlasno vzdychám a je mi to jedno.

„Páčilo sa?“ spytuje sa, keď sa mi prinavráti vedomie. Nemusím odpovedať, je to jasné z výrazu mojej tváre. Rukami siahnem na zapínanie jeho džínsov, kým si vyzlieka tričko. Chcem ho vidieť, cítiť jeho vôňu, chuť. Je impozantný. Vlastnou rukou si prechádza po svojej pýche a potom vedie moju ruku a učí ma, ako to má rád. Mám zbystrené zmysly, vnímam, kedy sa zachveje, kedy hlasnejšie vzdychne, učí ma, ako mu spôsobím rozkoš. Náhle ma zastaví a ja mám  na okamih pocit, že som niečo pokazila. On mi však zdvíha nohy vysoko na svoje plecia, kľačí na sedačke a špičku horúcej mužnosti opiera o moju horúcu dierku. Obaja ťažko dýchame, keď prekoná krehkú hranicu.

„Uvoľni sa,“ prikazuje mi, pretože som trochu strnulá, „povoľ sa.“ Jemne naráža na ústie do môjho tela, ten pocit, keď sa mu podvolím, je neskutočný. Cítim, ako ho obklopujem, ako sa vnútorné svaly sťahujú a povoľujú okolo neho. Nechávam sa unášať tou vlnou vzrušenia, v pozadí počujem jeho vzdychy, cítim, keď ma zaplaví horúcim semenom, som blažená, keď sa mi čelom oprie o rameno a oddychuje.

Bola to prvá z mnohých lekcií, pri ktorých ma učí, že sex má neobmedzené možnosti, že všetko je krásne, čo sa páči dvom. Je mojím učiteľom lásky.

Akciovú ponuku kondómov a erotických hračiek si môžeš prezrieť TU